My čo sme prežili roky 70 a 80 už s normálnym vnímaním, môžeme porovnávať podľa vlastných skúseností. Takisto sú dostupné štatistické údaje o cenových reláciách a priemerných platoch – pokiaľ sú prezentované objektívne v súvislostiach, výsledok je nespochybniteľný.
V novembri 1989 najviac vadila protagonistom cenzúra, či tzv. nesloboda. Porovnajme si to s dneškom – skúste niekde verejne tvrdiť (máte vlastný názor), že režim pred majetkovým prevratom v novembri 1989 bol lepší, ako ten dnešný; alebo skúste povedať, že chcete mier na Ukrajine a aby sa neposielali žiadne zbrane ukrajinskému režimu – a už vám hrozí riziko, že vás obvinia a takéto názory sú v režimových médiách neprípustné, ani diskusie a ani polemika
Tak aký je rozdiel? Jedine ten, že sme mali ĎALEKO lepšie školstvo, zdravotnú starostlivosť, poľnohospodárstvo v porovnaní s tým, čo máme dnes. Ceny potravín, keď si premietneme Eurá za Kčs, sú obdobné. Akurát, že dnes sú platy v priemere cca 1100 €, v roku 1989 to bolo cca 2900 Kčs. Tak kde sme sa za 33 rokov dostali? Hlboký mravný úpadok spoločnosti, devastácia školstva, zdravotníctva, výrobnej sféry – hlavne poľnohospodárstva; ani tak proklamovaná sloboda neexistuje, cenzúra pracuje na plné obrátky, tzv. režimové médiá poskytujú okrem manipulácií a propagandy, iba reklamy, balast, nedočítate sa a ani nemôžete počúvať, či pozerať aspoň náznak objektívneho podania nejakej udalosti – vždy je to podfarbené manipuláciou.
Jediné, čo je lepšie, sú technologické výdobytky ako mobily, internet, počítače – teda technologický pokrok. Lenže vývoj spoločnosti degraduje, čo dokazuje niekoľko smrtiacich vojen v Iraku, Juhoslávii, Sýrii, teraz na Ukrajine. Aké mocnosti a s akým vládnym systémom sa na nich podieľali, či ich vyprovokovali, je jasné.
Nie sme na tom lepšie, ako sme boli v roku 1989, úpadok a devastácia spoločnosti sa od tých rokov vinie ako červená niť. Nedá sa nespomenúť, s akou nádejou ľudia všeobecne prijali zrušenie Varšavskej zmluvy, odsun vojsk VZ, tešili sme sa, že konečne nastane trvalý mier, nebudú v Európe žiadne pakty a ajhľa ako to dopadlo: NATO sa šírilo a šíri ako mor na východ, naši predstavitelia podpíšu okupačnú zmluvu s USA bez prihliadnutia k názoru väčšiny občanov, vojnová štvavá hystéria je hnacím motorom konania a rétoriky našich niektorých vládnych predstaviteľov, vrátanie tzv. prezidentky.
Sem sme sa dopracovali po 33 rokoch od tzv. nežnej.